Skupina Zobor pôsobí z diaľky ako mohutný vypuklý masív tvarom pripomínajúci dvojicu sopiek. Podobnosť s vulkánom je však len náhodná. Jadro masívu budujú prvotné horniny, najmä hlbinné vyvreliny (napr. žula), ktoré z veľkej časti prekryli horniny druhohorného obalu. Prevládajúcim geologickým prostredím masívu sú druhohorné kremence a vápence, pričom polohy vápencov sú obvykle skrasovatené. Drobné krasové formy vrátane malých puklinových jaskýň možno nájsť na rozličných miestach. Najznámejšia je Svoradova jaskyňa nad bývalým zoborským kláštorom (dnešný liečebný ústav). Masív Zobora má dve hlavné kulminácie. Jaskyňa leží na juhozápadnom svahu rozložitého vrchu Zobor (587 m). Pred vlastným vrcholom leží o niečo nižší predvrchol Pyramída (553 m) s telekomunikačnou vežou. Smerom na severozápad sa od vrcholu Zobora tiahne dlhý hrebeň, ktorý stupňovito klesá k Dražovciam. Na najnižšom stupni je plošina, na ktorej stojí starobylý dražovský Kostol sv. Michala. Široký chrbát sa otvára do krásnych lúk s ďalekými výhľadmi. Lúky so vzácnou teplomilnou kvetenou sú pod ochranou národnej prírodnej rezervácie Zoborská lesostep.